TPL_ESW_EASYPEASY_MAIN_CONTENT
demokraciou-proti-demokracii
Salvador Dali. The Dalinian Senyera (Catalonian National Flag). 1970. wikiart.org

Demokraciou proti demokracii

Demokracia je dlhodobým predmetom politologických štúdií, filozofických úvah a historických pokusov, no napriek tomu na ňu neexistuje smerodajná a konečná definícia. Čiastočných, oportunistických a dobových definícií je neúrekom. A tak sa každý autokrat má o čo oprieť. Jeho demokracia mu poslúži v boji o moc a o dobré miesto, a zaručí mu, samozrejme, zápis do histórie. V dnešnej dlhodobej mierovej situácii sa demokracia stáva v rukách diktátorov a despotov zbraňou najúčinnejšou. Aj v boji proti demokracii, ak sa im stavia do cesty.

Len niekoľko príkladov. V Československu pri jednej z posledných peripetii, to možno začalo dvoma po moci bažiacimi chlapmi, ktorí si povedali, že demokracia sú oni, že okrem nich v krajine nikto nemá o demokracii ani potuchy a krajinu si rozdelili. A démos, ak také niečo existuje, vykročil za nimi. V Rusku je dnes demokraciou Putin, napriek svojej antidemokratickej minulosti a vďaka nevoľníctvu ruského národa (ak uveríme, že ho volí 80% obyvateľstva). V Spojených štátoch ma dnes demokracia meno Donald Trump, pretože predsa vyhral voľby a tak môže všetko.

**

Priam učebnicovou ilustráciou boja demokraciou proti demokracii je dnes Katalánsko. Nezávislosť a viac demokracie  je hlavný program secesionistických pučistov. Katalánsko je súčasťou federatívne organizovaného Španielska (17 autonómnych regiónov), takže nezávislé nie je, napriek tomu, že spolu s Baskickom má omnoho väčšie regionálne právomoci ako ostatné autonómie. Tie sú jej zaručené španielskou ústavou, ktorú v roku 1978 volili aj Katalánci. Ak z nej Kataláncom vyplývajú nejaké práva, musia rešpektovať aj ústavné povinnosti. Žiadosť o nezávislosť znamená, že odmietajú túto ústavu (ak povinnosti, tak aj práva) a rušia všetky zväzky s ostatkom Španielska, ktoré je členom Európskej únie a teda rušia aj zväzky s Európou. Inač to nemá logiku (na rozdiel od Škótska, ktoré možno po brexite požiada o zotrvanie v EU, a tým sa ocitne mimo pobrexitovej Veľkej Británie. Oddeľuje sa Veľká Británia, nie Škótsko.)

Žiadosť o nezávislosť je teda jasne formulovaná. (Menej sa už hovorí o jej dôsledkoch.) Problém je len v tom, že španielska ústava nepriznáva autonómnym regiónom právo jednostranného odtrhnutia sa, rovnako ako im nedáva právo organizovať lokálne referendá na ľubovoľnú tému. Referendum je v Španielsku len celoštátne. Toľko k logike nezávislosti.

**

Katalánsko sa však domáha aj viac demokracie (més democracia). Viac ako čo? Viac kvantitatívne, alebo viac kvalitatívne? (Kvalitatívny rebríček sa pokúšali zaviesť komunisti a vymysleli si socialistickú, robotnícku alebo ľudovú demokraciu (sic!) proti existujúcej demokracii, ktorej nadávali do buržoáznej alebo liberálnej. Katalánci, ako sa zdá, sa pokúšajú o rebríček kvantitatívny.) Nad týmto heslom agitujúcich Kataláncov sa nikto veľmi nezamýšľa. Predsa "viac demokracie" musí byť dobrá vec, pozitívne úsilie, pokrok. A to podaktorým stačí a podpisujú sa.

Nikto sa to nepokúsil konceptuálne podchytiť. Demokracia je tu len slovom; slovom pre a slovom proti. Slovom odviazaným od reality. V oboch smeroch. Ak by tu nešlo o sedem miliónov ľudí (nie Kataláncov, jednoducho ľudí), tak by sme sa mohli tešiť, že táto historická skúsenosť dopomôže ľudstvu k presnejšej definícii toho, čo sa myslí pod slovom "demokracia". Bolo by to záslužné, a hádam by sa ľudstvo dalo aj poučiť.

V Katalánskej kríze máme teda konflikt  demokracie s "viacdemokraciou". (Pamätníci, ktorí ešte spomínajú, aká bola "socialistická demokracia", ocenia tento konceptuálny prínos do debaty.)

Španielska federálna vláda a väčšina v Španielsku žijúcich ľudí je presvedčená, že Španielsko je demokratický štát. Je o tom presvedčená aj cela Európa a nie je veľa štátov na svete, ktoré by im nemohli závidieť. Je o tom presvedčená väčšina ľudí, ktorí do Španielska zašli a poznajú ho hlbšie než bežní turisti. Každý kto tam trochu žil vie, že aj lokálnej demokracii je ponechaný priestor ako málokde inde. (Katalánci majú svoju políciu, svoje školstvo, svoj jazyk, a dokonca aj svojich svätých.) Demokracia existujúca v Španielsku pozná samozrejme aj všetky neduhy a negatívne zjavy, ktoré demokraciu všeobecne, a viac-menej všade, sprevádzajú. Ide však o reálnu demokraciu, ktorá umožnila Španielsku (a rovnako aj Katalánsku) dostať sa za štyridsať rokov tam, kde je. Dá sa jej pozrieť do očí a dokonca vynadať jej. No katalánski lokálpatrioti, ktorí sa považujú za viacdemokratov, sa s tým neuspokojujú.

Chcú viac demokracie. Zatiaľ však nevysvetlili, ako sa môžu dožadovať viac toho, čo je podľa nich zlé. Ba ani neupresnili kontúry ich viacdemokracie. Koncept proti konceptu, slovo proti slovu. Nikomu neprekáža, že ide o slovo to isté. Ak by viacej demokracie malo znamenať čím ďalej tým väčšie práva lokálnej moci, tak by sme mohli skončiť referendami vo všetkých mestách, a prečo nie aj obciach, a vtedy by sa ukázalo, kto chce samostatnosť a kto chce zostať v Španielsku. (Podľa prieskumov by si asi väčšie mestá, a hlavne Barcelona, vypýtali nezávislosť na Katalánsku. Predsa nebudú doplácať na chudobný vidiek!) Že to nedovoľujú zákony? To predsa väčších demokratov nezastaví! Tak ako ich nezastavila nelegálnosť ich referenda a mnohých sabotážnych akcií proti centrálnej moci. Najmä keď sa ukazuje, že pre tých, čo to všetko rozdúchali, je demokracia hlavne to, aby si podržali svoje peniaze. Tato viacdemokracia je však zatiaľ len v hlavách niekoľkých zainteresovaných jedincov a nimi zmanipulovaných ľudí. Takže na poučenie o tom, čo je "viacdemokracia" v opozícii k tomu, čo poznáme z dnešného Španielska, si budeme musieť počkať.

Na príklade dnešných udalostí v každom prípade vidíme, ako funguje a aké následky môže mať zneužívanie slova. V Katalánsku sa dnes búra demokracia (taká aká je) pomyselnou viacdemokraciou. Z histórie vieme, ako skončili robotníci v krajinách s robotníckou vládou, do akých temnôt nás priviedli svetlejšie zajtrajšky a ako vyzerá rovnosť v rovnostárskych štátoch. Možno teda dedukovať ako skončia demokrati vo viacdemokracii. Katalánsko je dnes na najlepšej ceste, aby zdevastovalo demokraciu nielen v Katalánsku, ale aj v celom Španielsku a zdá sa, že aj v mysliach podaktorých ľudí.

V krajine, kde existuje demokraticky ústavná legalita, každá iná legalita, alebo viaclegalita sa stáva nelegálnou. Tento konflikt demokracia riešiť nevie. (Revolúcia áno, ale k tomu sa zatiaľ Katalánci nehlásia.) Keď sa demokraticky ústavnej legalite odoprie legitimita, tak končí nielen demokracia, ale aj pojem zákona. Na základe akého práva sa budú dožadovať rešpektu prípadné inštitúcie samostatného Katalánska, postaveného na búraní inštitúcií a podkopávaní zákona? Vystačí im marxistická dialektika (to, čo bolo včera zlé je dnes dobré, pretože to robíme my), alebo bude treba pridať vnútorného nepriateľa, ktorý bude príčinou všetkého zla, čo vzíde zo súčasnej situácie ? A keby sa náhodou niekto – po eventuálnej nezávislosti Katalánska – domáhal viacdemokracie, bude odsúdený ako menejdemokratický españolista.                  

TPL_ESW_EASYPEASY_ADDITIONAL_INFORMATION

Glosy

Podporují nás:

2018-01-30 Logo KJ font-numbers-colour

Partneři:

logo pozadi cervena Puvodni-staticke-logo-bile-pozadi casablanca logoudalostireflexespolecnost-j-chart-for-good-logo1Xantypacd12 8DeSYo4 HLIDACIPESlogoFINALv6 2016-10-02 Logo RR 2016 1

logo big